Tibet

Tibet

Doba pobytu: 2008. Apr. 04.  - 2008. Apr. 21. (17 dní)

0 komentár I z návštevníkov prečítalo referát celkom 5 417 ľudí. Uložené: 2010. Okt. 29. pošli známym
avatar Referát od phnom
Po príchode zo Šanghaju som si väčšie protiklady ani nedokázal predstaviť. Tibet znie ešte aj dnes tak mysticky, že som si nevedel ani predstaviť, s čím by som mal počítať v tejto zvláštnej a nepokojnej krajine na vrchole sveta.

Strávil som niekoľko dní v meste Lhasa a v jeho okolí. Nedostal som sa však bližšie k tomu, aby som viac pochopil a porozumel tibetskej kultúre. Získal som však veľmi veľa nových zážitkov. Krajina ma očarila ihneď po príchode, cestou do Lhasi z letiska. Všade na okolo bolo vidieť snehom pokryté hory a cestu nám krížili krištáľovo čisté rieky. Aj Lhasa ma sama o sebe okúzlila: nerátal som s tým, že je až taká čínska!

Iba na základe tibetských nápisov som vedel, kde sa práve nachádzam. Videl som aj rodinné domy v štýle sedemdesiatich rokov, aj niekoľko celkom moderných budov. Vtedy som si ešte myslel, že tibetská časť mesta bude iná. Avšak nasledujúci deň zmizli všetky moje ilúzie, keď som z paláca Potala uvidel panorámu celého mesta. Ešte viac rodinných domov až kam oči dovidia. Navyše, námestie vybudované pri nohách paláca vyvolávalo silný dojem podobný námestiu Tienanmen, s obrovskou vlajkou uprostred. Hoci 90% obyvateľov mesta sú tibeťania, nedalo sa to zbadať.

Je ťažké objektívne sa vyjadrovať o Tibete. Kým doma počujeme iba o aférach a porušovaní ľudských práv, Číňania nechápu v čom je problém. Oni považujú svoj čin za priateľské gesto, resp. že Tibet „vyzdvihli“ zo stredoveku. Vybudovali tu školy, cesty a nemocnice. Samozrejme, miestnych ľudí sa nikto neopýtal, či by chceli žiť v takomto modernom svete. Naviac, kým podľa oficiálnej mienky je Tibet súčasťou Číny skoro iba na papieri, v realite to vôbec nevyzerá tak, že by Tibet patril Tibeťanom. V čínskych publikáciach sa pyšne uvádza, že v Lhase sa každý nápis začína najprv po tibetsky, až potom po čínsky.
Len zabudnú spomenúť jednu drobnosť, a to, že veľkosť čínskeho nápisu uvádzaného pod tibetským je trikrát väčší.

Takže, čínska dominancia je jednoznačná, ale na prvý pohľad sa zdá, že aj tibetská kultúra prekvitá, ale to iba niekde. Malá tibetská časť mesta je naozaj rušná, všade naokolo tam vidieť veriacich a mníchov. Kostoly fungujú a sú v celkom dobrom stave, ale pre nás bolo ťažké posúdiť, nakoľko sú tamojší obyvatelia potláčaní. Napríklad, za vlastnenie obrazu Dalai Lámy sa môžu dostať aj do väzenia!

Celkovo som tam videl skutočne veľa fantastický ch miest (Palác Potala, Kláštor Jokhang, jazero Yamdrok-tso medzi snehom pokrytými horami), ale predsa sa mi nepodarilo vyťažiť z cesty to, čo som plánoval. Keďže sme prišli z výšky morskej hladiny do 3800-metrovej výšky a nezostal nám čas aklimatizovať sa, celý zážitok bol ako nekonečné pľuštenie. Ani to nám nepomohlo, že sa všade rozplýval pach masti jaku. Z toho tam vyrábajú sviečky a aj s tou masťou sa natierajú miestni ľudia proti slnku.

Moje prvé stretnutie s Tibetom nebolo to najjednoduchšie. Trošku som sa aj hanbil, že ma na takom nezvyčajnom mieste trápia každodenné problémy. Bolí ma hlava, je tam nepríjemný pach, nechutili mi ani mieste jedlá atď.
Nakoniec, hneď po príchode do Európy som začal chápať, kde som to vlastne bol.
Prosíme ohodnotiť tento referát.
Komentáre:

Téma ešte neobsahuje komentár.

Na to, aby si vedel(a) napísať komentár, prihlás sa alebo zaregistruj sa, ak ešte nie si našim používateľom!
Ponúkame ešte do pozornosti

Magyar  Română  Slovenčina